Ďalšou stratégiou bolo využívanie fontán a vodných prvkov na ochladzovanie vzduchu. Starovekí Gréci a Rimania často využívali fontány, kde sa voda vyparovala a chladila okolie. Veľké bazény a nádrže na vodu boli bežné v palácoch a mestských centrách, poskytujúc príjemné osvieženie počas horúcich dní.
Architektonické techniky zohrávali kľúčovú úlohu v rôznych klimatických podmienkach. V horúcich oblastiach, ako je Blízky východ a Stredomorie, boli budovy stavané s hrubými múrmi, ktoré poskytovali vynikajúcu tepelnú izoláciu a udržiavali interiéry chladné. Vysoké stropy umožňovali teplému vzduchu stúpať hore, čím udržiavali spodné časti miestností príjemne chladnejšie.
Stredovek priniesol ďalší pokrok v technikách ochladzovania, ktoré sa prispôsobovali špecifickým geografickým a klimatickým podmienkam. V Perzii a okolitých oblastiach sa rozšírili ventilačné veže známe ako badgiry. Tieto veže zachytávali prúdenie vzduchu a smerovali ho do interiérov, kde bol ochladzovaný vodou alebo prostredníctvom vnútorných bazénov, čo bolo zvlášť účinné v suchých podmienkach.
Ďalšou inováciou boli zavlažovacie systémy, ako napríklad kanáty v Perzii, ktoré privádzali chladnú vodu z hôr do mestských oblastí. Táto voda nielenže slúžila na zavlažovanie, ale aj na ochladzovanie prostredia, čím prispievala k príjemnejším podmienkam v horúcich letných dňoch.
